Author: Ondrej Čiliak

Returning back to the blooming flowers,
back to deserted desire, for one day
hiding the warmth of your skin
and lying to my heart: I might forget.
Not even lying will help...

Let's be good.
Let's be good to each other,
even though your eyes are crying as if at a funeral,
even though our fingers missed the meeting point,
even though we are poorer by one look...
We will say love is a coincidence,
like a pleasant autumn in alder crowns.

Is it possible to listen to a play about great search
but finding oneself walking into an empty corner?
I am as you are disappointed
and if there is something bonding us,
it is words: Forgive me.

Opäť sa vrátiť medzi živé kvety,
do opustenej túžby jeden deň,
ukryť si teplo tvojej kože
a klamať srdce: možno zabudnem.
Už ani klamať nepomôže...

Budeme dobrí.
Budeme veľmi dobrí k sebe,
aj keď sa oči rozplačú ako na pohrebe,
aj keď sa prsty nestretnú v jednom bode,
aj keď budeme o pohľad chudobnejší...
Budeme vravieť o láske ako o náhode,
ako o dobrej jeseni v korunách jelší.

Je možné počúvať hru o veľkom hľadaní
a potom kráčať do prázdneho kúta?
Veď ty si mnou a ja som tebou sklamaný,
a keď je čosi, čo nás k sebe púťa,
tak sú to slová: Odpusť mi.